Pamätám si ako som sa asi pred osemnástimi rokmi túžobne motal okolo stánku pri kine Úsmev, keď sme s otcom opúšťali vtedy ešte vzácne filmové predstavenie. Nepamätám si už titul, ale viem že, ísť s ockom do mesta a kina bola stále udalosť. Ku každej výnimočnej udalosti patrí aj výnimočné občerstvenie a tak som si vydrankal výkroj pizze, ktorú vtedy v stánku predávali. V tom čase to bola veľká špecialita, ak niekde ponúkali pizzu. Pamätám si, že som mal najradšej iba cesto. S celým obložením by som sa rád podelil, ale cesto bolo moje! Vtedy som ešte nerozumel skeptickému postoju rodičov k týmto "fast foodom" v plienkach. Ako mohli namietať voči vychytenej talianskej špecialite, ktorú takmer nikde nebolo dostať? Isteže, keď si tú špecialitu predstavujem teraz, mnohému rozumiem a vlastnému potomkovi, by som ju asi tiež dovolil len s veľkou nevôľou. Veď to možno poznáte... Zohriaty mrazený polotovar, ktorý býval obvykle v strede premočený, niekedy čiastočne zmrznutý. Bývali aj lepšie podniky. Niekedy sa poštastilo dať si ozajstnú pizzu v Tatrách, v Prahe, alebo v pizzérii pri Novej nemocnici. Apropos, tá pizzéria stále existuje. Neviem objektívne posúdiť jej kvalitu, ale nepočul som na ňu od nikoho nič dobré, ani zlé...

Našťastie časy sa v tomto ohľade zmenili. V Košiciach nájdete veľmi veľa pizzérií. Mnohé z nich sú vybavené originálnymi pecami na drevo a dokážu skutočne potešiť. Iné majú svoje nedostatky, ale napriek tomu si takmer každá z nich našla svoju stálu klientelu, ktorá nedá dopustiť na svoj podnik. Viem, bolo by zaujímavé zobrať si na mušku aj tieto, ale budem sa radšej venovať reštauráciám, ktoré by som každému, kto chce ochutnať podľa môjho názoru kvalitnú pizzu odporúčal.